V prvom rade, ďakujem astronomix.
Teraz k môjmu výtvoru, ide o model ruského tanku T-90A, ktorý je v tejto chvíli hlavným tankom ruskej armády (keďže armata, podobne ako kurganec, zjavne stroskotala na skorumpovanosti ruského vojnového priemyslu a T-90M je zatiaľ zavádzaný len v malých počtoch). Tank T-90A vychádza s tanku T-72, myslím že je to na ňom aj na prvý pohlaď zjavné. T-72ku som sa v minulosti pokúšal viac krát postaviť, naposledy pred šiestimi rokmi. Toto je odvtedy môj prvý pokus o nejaký tank, má to v podstate jeden hlavný dôvod, a tým sú pásy, keď som niekedy nadával na legové kolesá tak s pásmi je to ešte väčšie zúfalstvo, v podstate neexistujú žiadne vhodné pojazdové kolesá ktoré by po tých pásoch vedeli hladko chodiť, prenos krútiaceho momentu na tie pásy s tých kolies čo sú do tých pásov určené je tiež biedny obzvlášť pokiaľ nie je pás správne našponovaný, čo je u tanku s odpruženým podvozkom problém keďže pri jazde vplyvom pruženia podvozku stráca pás našponovanie a tým pádom aj trakciu na pohonnom kolese. Skrátka, niekedy som možno až moc kritický ale s legovými pásmi som nikdy nebol schopný postaviť dobre fungujúci pásový podvozok.
Takže hlavným dôvodom prečo som dostal nápad že sa znova pokúsim postaviť tank boli kolesá ktoré sú použité ako pojazdové, inšpiráciu na pásy mám od Sariela, len som ich zúžil na šírku 5 dier, on ich mal tuším vždy minimálne na šírku 7 dier. Ide totiž o to že už som sa dlhšiu dobu pohrával s myšlienkou že postavím nejaký tank s tými sarielovými pásmi, ale nemal som žiadne vhodné kolesá do tých pásov.
Čo sa podvozku týka, tak po vzore predlohy, sú pojazdové kolesá zavesené na kyvných ramenách a odpružené torznými tyčami, pohon zaobstaráva 6 PF L motorov, tri na každý pás, pôvodne bolo všetkých 6 motorov vzadu a poháňali len zadné kolesá, tak ako aj na skutočnom T-90 (alebo T-72, minimálne ich podvozky sú v podstate identické.), ale tak to nefungoval na 100 percent, minimálne pri chode vzad pohonné kolesá pri väčšom zaťažení prešmykovali, takže nakoniec štyri motory ostali vzadu a dva sa presunuli dopredu kde poháňajú napínacie kolesá.
Nad zadnými motormi sú umiestnené dva buwizzy ktoré všetko napájajú. V strede korby, medzi prednými a zadnými pohonnými motormi je šachta kde zapadá podstavec s otočným mechanizmom veže, ten je v šachte zaistený štyrmi zaisťovacími kolíkmi, ktoré sa zasúvajú z boku cez bočné steny korby takže veža je veľmi ľahko vymontovateľná aj namontovateľná.
Medzi prednými dvoma pohonnými motormi (presne tam kde je aj v skutočnom T-90 priestor vodiča), je priestor vodiča, kde som chcel pôvodne umiestniť nejaký interiér ale nakoniec ten priestor zabral mechanizmus otvárania poklopu vodiča, ktorý som sa veľmi snažil vymyslieť tak aby bol poháňaný motorom (keďže mi ostal jeden voľný port na buwizze)ale bohužiaľ, to sa mi nepodarilo, tak je ten poklop ovládaný síce na diaľku, ale ručne, ovládanie je vyvedené na obidve bočné steny korby a je k nim prístup po odkolení bočných krytov pásov.
Veža bol po dizajnovej stránke oriešok, a v minulosti to bola veľká slabina mojich tankov, totiž u tanku T-90 má veža, keď odmyslíte všetky tie skrinky a blbosti čo sú po nej rozosiate taký nepravidelný kupolovitý tvar, u tanku T-72 je to vidieť lepšie, a to s a dosť ťažko napodobňuje. Ale nakoniec som z vežou spokojný. Všetky funkcie veže, odmer a námer veže samotnej aj protilietadlového guľometu sú každá ovládaná jedným PFM motorom, plus v infražiaričoch sú jedny PF svetlá. Keby to niekoho zaujímalo tie infražiariče sú súčasť aktívneho rušiaceho systému TŠU-1 Štora.
Mimochodom tá diaľkovo ovládaná lafeta protilietadlového guľometu je jeden z dôvodov prečo som sa rozhodol postaviť zrovna T-90ku, T-72 má lafetu ovládanú manuálne a veliteľ sa musí vystrčiť s poklopu aby ju mohol ovládať, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako blbý dôvod, ale ide o to že mne sa vždy dizajn T-72ky veľmi páčil, a zrovna tá lafeta mi pripomína že je to len lacnejšia verzia T-64ky a to mi proste vadí.
